Ako vyzerali vaše prvé pokusy s varením? Nepodpálili ste kuchyňu?

Ja som práveže vôbec nevarieval. Vedel som urobiť akurát základné veci ako párky, hrianky či palacinky, aby človek nezomrel od hladu, ale celú kuchyňu mala na starosti moja mama. Komplikovanejšie recepty tak nastali až v televízii JOJ v šou Varí vám to. To bolo prvýkrát, čo som začal reálne variť a rozmýšľať nad tým, ako sa pripravuje hráškový krém, či ako urobiť fašírku.

Nie každý si môže povedať, že jeho kulinárske začiatky prebiehali pred zrakmi celého Slovenska...

Bolo to krásne obdobie môjho života plné výborných zážitkov. Úspech celej relácie tkvel v tom, že ja, teda niekto, kto vôbec nevie variť, si do kuchyne voláva áčkových kuchárov, ktorí ho to učia. Musím sa priznať, že môj až infantilný náhľad na kuchyňu sa menil práve vďaka nim. Aj keď, do tejto relácie som sa dostal chtiac-nechtiac, lebo to bola súčasť exkluzívnej zmluvy. Keďže mi vtedy v televízii nemali čo iné dať, ponúkli mi, nech idem teda variť. Plán bol, že ma potom niekto nahradí. Skončilo to tak, že sme Varí vám to nakrúcali 6 rokov, počas ktorých sme urobili viac ako 1200 častí a 2400 receptúr. Mal som tam byť pôvodne len na chvíľku, no stala sa z toho kultovka.

Hovorí sa, že keď človek spozná niečo až príliš dôverne, stratí to pre neho čaro. Nestal sa z vás po toľkých rokoch strávených v televíznej kuchyni „antikulinár“?

Ale samozrejme. Ťažké pary, ktoré z jedál vychádzali, mi jedno obdobie spôsobovali problémy s dýchaním. Stačilo mi, aby som niekde zacítil olej a už mi bolo zle, ba ma priam až napínalo. Bola to prirodzená kontra-reakcia na naše dvanásťhodinové filmovacie dni. Aj preto som sa po skončení programu musel istý čas úplne vyhýbať kuchyni. Nielen tak, že by som mal variť ja, ale dokonca aj keď varil niekto iný, len aby som nedýchal ten puch.

Vo Varí vám to ste začínali v časoch pred sociálnymi sieťami, keď ešte nebolo toľko možností nahliadnuť do zákulisia prípravy zábavných programov. Podelíte sa o nejaké pamätné historky?

Tam vznikalo kopec vtipných situácií! Nakrúcali sme v cykloch a keď bola klapka o deviatej, ráno o siedmej sa prišlo a zapli sa rúry, aby sa všetko zohrialo. Taliansky kuchár Vincenzo si na poslednej výrobe dal do trúby sušiť topánky a keď sme ich zacítili, už mali roztopené podrážky. Tak vznikli zapečené Vincenzove topánky. Inokedy sa zas Vincenzo popálil na silónovej chňapke, ktorá mala slúžiť len na dekoratívny účel – a o dva týždne neskôr sa pri ďalšej výrobe situácia zopakovala, lebo na to zabudol. No skúste si tipnúť, koľkokrát sa Vincenzo na tej chňapke popálil...

„Nezavarilo“ vám účinkovanie v televíznych programoch o varení či tri vydané kuchárske knihy? Nebáli ste sa, že si vás ľudia zaškatuľkujú ako kuchára Andreja Bičana?

Bolo obdobie, keď som bol vyhlásený moderátor azda všetkých kuchárskych a kulinárskych podujatí. Moderoval som pomaly každé otváranie showroomu s domácimi spotrebičmi alebo sporákmi či všetky súťaže vo varení guláša. Hoci to už ustalo, dodnes ma niektoré partie zvyknú volať, aby som zhodnotil, ako a kto varí trebárs bryndzové halušky.

A čo tak hodnotenie špecialít z grilu? Vraj rád grilujete...

Na grilovačkách som ten, kto v samom prvopočiatku nakúpi mäso. Sused má výborný gril, tak chodíme grilovať k nemu. Čerstvé ryby, morské plody alebo steaky, aby to bolo presne ako v tých amerických filmoch. Keďže je však po grilovaní s grilom dosť roboty, prišli sme na to, že keď prichádza niekto na návštevu k nám, je lepšie robiť guláš.

Keď už vravíte, že máte na starosti nákup mäsa, prezraďte vaše osobné odporúčania. Čo si všímať, aby vám v košíku skončili len tie najlepšie kúsky?

Ideálne je, ak sa dá z obalu jasne odčítať, kedy bolo mäso vyprodukované. Pozerám sa aj na to, ako vyzerá, či tam nie je nejaká prirodzená nečistota, prípadne viditeľné udretie. V zásade však ide o to, aby to mäso bolo čo najčerstvejšie. Je to veľmi cítiť aj na tom, ako rýchlo treba mäso skonzumovať. Niektoré rezne vydržia v chladničke pár dní, niektoré ani jeden jediný. Čas – napríklad, ako dlho je vyložené na pulte – je pri mäse veľmi dôležitý.

Jedlo je palivo, no „pec“ sa rokmi mení a je čoraz náročnejšia na to, čo do nej prikladáme. Cítite to aj na svojom tele?

Pociťujem, že hlavne po štyridsiatke sa u mňa metabolizmus zmenil. To telo odrazu prijíma a vydáva inakšie. A áno, stravujem sa určite inak, ako, povedzme, pred piatimi rokmi. Najväčšiu zásluhu má na tom moja snúbenica Miška, ktorá je veľmi sofistikovaná v tom, čo jeme. Ona je ten človek, ktorý u nás doma pripravuje jedlá a stará sa, aby som mal na stole vždy kvalitnú, racionálnu stravu. Verím, že keby Miška neexistovala, mám dnes 150 kíl.

Čo také si na vašom kulinárskom zozname prianí nachádza Miška najčastejšie?

Hovorím jej stále dookola, že mi stačí málo – kuracie prsia pripravené ako steak s brokolicou. To je jednoducho dokonalosť! Máme plnú mrazničku brokolice, u nás ju jeme namiesto zemiakov. Pre mňa je brokolica jednou z mála zelenín, ktoré jem na objem s ozajstnou chuťou. Donekonečna dokážem jesť napríklad aj tekvicový krém. Doma máme vždy veľa zeleniny, aj grilovanej či pečenej, a milujeme polievky. Akýkoľvek zeleninový krém, ktorý sa dá vymixovať z predsmaženej zeleninky, odporúčam.

Máte so snúbenicou tajný trik, ako byť fit?

V rámci stravovania máme s Miškou jeden úzus, že si v reštaurácii objednávame vždy len jednu polievku a jedno hlavné jedlo, lebo sa nám v minulosti viackrát stalo, že keď sme si objednali obaja, mali sme problémy tie riadne porcie dojesť. Takto ponechávame nie úplne nasýtení priestor aj na dezert. Tento náš postup, že každý z nás zje polovičnú porciu polievky, hlavného jedla a dezertu, odporúčam každému, kto by chcel chudnúť. Naozaj to zaberá! A navyše ešte aj platíte len polovicu.

Športovci si pred tréningom alebo pretekmi musia dvakrát zvážiť, čo vložia do úst. Ako je to u moderátorov? Tiež sa váš výkon odvíja aj od toho, čo ste si zobli, než sa zapli kamery?

Ale ak mám byť briskný a pohotovo reagovať na podnety alebo mám improvizovať, preplnený žalúdok nie je veru dobrý nápad. Preto sa snažím jesť veľmi ľahko, aby som mohol myslieť na 9000 otáčok. Okrem toho sa nemôžem napratať aj preto, lebo sa ani nenazdám a odrazu je z môjho pása 103, a nie 100, na čo je nastavená celá moja garderóba. Pani kostymérky by potom zalomili rukami.

Čomu sa na poli televíznej zábavy aktuálne venujete?

Od októbra prídu na obrazovky nové diely relácie 5 proti 5, ktorú si diváci neprestávajú žiadať aj po 13 rokoch vysielania. No nakrúcanie je fuška. Ideme tempom šesť častí za jeden deň, tri dni v týždni.

Kde vás nájdu vaši fanúšikovia, keď vypnú televízor?

V ostatnom čase ma uchvátil online svet. Som na Instagrame, začal som vysielať na platforme Twitch, založil som si konto na Tik-Toku. Nesmierne ma to baví, je to ako malá televízia v telefóne. Sledovať, ako zo dňa na deň pribúda stále viac divákov, je tá najväčšia satisfakcia pre človeka, ktorý niečo vysiela. Tak nech sa páči, keby ste ma hľadali, „vidíme“ sa na sociálnych sieťach.