Ak by sme názov vášho projektu čítali ako otázku, nestačí len odpoveď: „To, čo im chutí...“?

Bolo by to iste super, ale také ľahké to nie je. Deti nejedia, čo nepoznajú. Ak im ukážeme len tri veci, budú poznať len tie. Je teda na nás, aby sme deťom v živote aj v jedle predstavili čo najširšie spektrum chutí, aby si raz sami mohli vybrať a utvoriť si vlastné preferencie. Žiaľ, často sa stretávame s prípadmi detí, ktoré majú už od najútlejšieho veku buď limitovanú stravu, alebo jedia len to, čo si vybrali, no keďže nevedia racionálne zvážiť, čo by mali jesť, nie je to šťastné riešenie. Strava by v zásade mala byť pestrá a mali by sme jesť, čo nám chutí, no zároveň to, o čom vieme, že nám robí dobre.

Rodič je pre dieťa výživovým kompasom, ale ten sa môže ľahko vychýliť, lebo v ére rýchlo a ľahko dostupných informácií je čoraz ťažšie utvoriť si názor. Ako sa orientovať v problematike zdravej výživy, keď sa odporúčania rôznia a jednotlivé potraviny sa démonizujú alebo, naopak, glorifikujú?

Toto je veľký problém dnešnej doby – vedieť triediť informácie. Sú ľudia, ktorí hľadajú informácie o výžive výlučne ako fakty podložené vedou a výskumom či informácie od pediatrov. Potom sú tu takí, ktorí inklinujú k naturopatii alebo hľadajú recepty a idú po odporúčaniach či inšpiráciách poradcov a blogerov žijúcich podobným lifestylom. Niekto je racionálnejší, iný intuitívnejší, no všetky skupiny rodičov musia nájsť zdroje informácií, ktoré im vyhovujú. Náš projekt však odporúča veľmi jednoduché veci. Nepracujeme so žiadnymi liečivami, ani ničím, čo by mohlo dieťaťu uškodiť, a jediné odporúčania, ktoré by sa mohli nezhodovať s názormi niekoho iného, sú postupnosti v zavádzaní potravín. Naše idú podľa ľahkosti stráviteľnosti. Sme za to, aby deti jedli všetko. Aj mäso aj mlieko aj ryby, no pomaly, postupne. A výlučne v špičkovej kvalite.

Od akého veku je dobré začať s deťmi viesť dialóg o zdravej strave?

Pokojne už od narodenia. Aj keď sa nám zdá, že deti nie sú relevantný partner na dialóg, ony vnímajú a počúvajú. Nemusíme im podávať verbálne sofistikovanú informáciu na to, aby sme im ukázali vzor či vytvorili pre jedlo adekvátne miesto a čas. Takýto dialóg sa začína prakticky už prvým príkrmom. Na ten by sme si mali sadnúť, mať pokoj a zároveň nejakú spoločnosť. Nie je vhodné dávať dieťatku prvú lyžičku len tak samotnú, ale je fajn vytvoriť pri stole pohodovú atmosféru, kde aj dieťa vidí, že si mama dá napríklad jabĺčko alebo si vypije kávičku. Už pri prvej servírovanej mrkvičke je prospešné hovoriť o jej benefitoch, že je to zeleninka, ktorá nám rastie v záhrade a že je zdravá, chutná...

Istou formou detskej prieberčivosti je aj favorizovanie potravín, ktoré sú práve „in“. Deti sú ľahký terč marketingových kampaní, nevynímajúc tie potravinárske. Dá sa proti tomu vôbec bojovať?

Dieťa by nemalo byť pod tlakom žiadnej kampane. Keď žije aktívne a nesedí len pred televízorom, nemá byť ani kde niečomu takémuto vystavené. To skôr rodičia sa musia naučiť obrniť sa voči marketingovým pasciam a zvážiť si, či je to procesované jedlo, ktoré vydrží na pulte predajne pol roka, lepšia voľba ako to, čo si doma uvaria, len preto, lebo je obal plný superlatívov. Ak budeme odmalička dieťaťu servírovať polotovary, korenené jedlá alebo doslova piate cez deviate, a teda mu zaťažíme tráviacu sústavu tak, že mu jedného dňa zlyhá imunitný systém. Zodpovednosť za to nesieme len my. Dieťa sa nerodí s tým, že si pýta keksíky. To ho musel niekto naučiť. Aký vzor ukážeme, čo budeme doma kupovať a jesť, čo budeme mať na tanieri a čo dieťaťu predstavíme, to bude jeho svetom. Keď potom príde do škôlky a dostane nejaké polotovarové sladkosti, na základe svojho veku a najmä rozumného dialógu a predchádzajúcemu vysvetleniu z domu už bude vedieť, čo s tým.

Ak by ste mohli celé svoje učenie zhrnúť do jednej univerzálnej rady, ako by znela?

Rodičia by sa mohli menej stresovať tým, či dať svojmu dieťaťu tú-ktorú potravinu od šiesteho mesiaca, alebo od roka a pol a či na tanieri musí byť fermentovaná kaša. Namiesto toho, možno začať od najjednoduchších vecí a naučiť sa kupovať kvalitné potraviny z overených zdrojov, bez kompromisov. Na tom sa, myslím, zhodnú všetci pediatri či výživoví špecialisti. Ak napríklad chcete dať dieťaťu ako prvé mäso, nekupujte ho v supermarkete, ale nájdite si radšej dobrý domáci farmársky zdroj. Kvalitné potraviny sú základ, lebo so všetkými aditívami, ktoré sú dnes pridávané do jedál, musí telo – detské i dospelé – bojovať a imunita dostáva na frak. Aj z tohto tu potom máme veľa rôznych alergií a potravinových intolerancií. A ešte sa divíme, odkiaľ sa nabrali...

Docieliť, aby bolo pre dieťa atraktívnejšie „obité“ jablko zo záhrady než „cool“ tropické ovocie a aby sa s chuťou načiahlo po čerstvej pletenke z miestnej pekárne, nie po balenom croissante, je tiež najmä na rodičoch. Oplatí sa v skladaní menu riadiť heslom: Čím lokálnejšie, tým lepšie?

Lokálne a sezónne stravovanie by malo byť u detí základom, pretože iba pri takýchto typoch potravín si vieme ľahko dohľadať a overiť ich pôvod. Na internete si za pár minút čo-to zistím o výrobcovi, pozriem si referencie alebo môžem dokonca dané miesto navštíviť a kúpou pomôžem lokálnym producentom aj našej ekonomike. Lokálne potraviny teda určite áno a ideálne v sezóne. Je totiž nejaký dôvod, prečo sa rodia práve vtedy, kedy sa rodia a dozrievajú do takej kvality, v akej ich chceme konzumovať. Nebudem jesť paradajku, ktorá rastie niekde v tme, ale takú, ktorá má dostatok vody, slnka, tepla a je plnohodnotne dozretá, lebo len vtedy má živiny, ktoré nám urobia dobre. A čo v zime? Na tú sa dá pripraviť tak, že si čosi nasuším alebo namrazím. Rešpekt k štyrom ročným obdobiam, teda k sezónnosti a lokálnosti, je veľmi dôležitý v kontexte zdravej a vyváženej stravy.

S projektom Čo jedia zdravé deti usmerňujete škôlky, školy, aj samotných rodičov už vyše sedem rokov, čo je dosť na zmapovanie doterajších úspechov. Na čo ste s vaším tímom najviac hrdá?

Najväčšiu radosť mám z toho, že sa nám teóriu, o ktorej sa aj teraz rozprávame, darí pretavovať do užitočnej praxe. V roku 2017 sme rozbehli projekt varenia pre škôlky a predškolské zariadenia Zdravý dom. Dnes varíme pre 36 predškolských a školských zariadení, čiže denne dostáva našu stravu vyše 800 detí a na to som skutočne hrdá. Postaviť takúto kuchyňu takpovediac na zelenej lúke bolo ťažké, nehovoriac o prísnych hygienických kontrolách. Dodržujeme normy Ministerstva školstva a odporúčané výživové dávky Ministerstva zdravotníctva, sme pod drobnohľadom hygieny. Je však iné robiť poradenstvo, ako variť deťom doma a iné pripraviť koncept, ktorý by mal zastrešiť celé spektrum detí v zariadeniach dodržiavajúcich spomínané normy. A popri tom si ustriehnuť, aby to bol pre deti lákavý a pre rodičov zaplatiteľný model. Každý deň pracujeme na tom, aby sme jednotlivé jedlá ešte viac vyšperkovali, aby boli chutné a zostavené z tých najlepších dostupných surovín. Žiadna exotika, ani ezoterika, len pestrá jednoduchosť.

Stíhate sa ešte venovať aj primárnemu posolstvu vášho projektu, teda individuálnemu výživovému poradenstvu?

Pravdaže, stále sme tu pre rodičov, ktorí si zakladajú na tom, aby ich deti jedli zdravo a ktorí sa nechcú stratiť v neprebernej informačnej spleti – neraz protichodných – rád a odporúčaní. Naše poradne mávajú podobu pravidelných webinárov. Online forma sa nám osvedčila už pred pandémiou aj vzhľadom na to, že nie všetky mamičky či oteckovia majú možnosť zúčastniť sa seminárov osobne.

Na záver ďakujem za priestor a veľmi sa teším na predajňu Farmfoods, ktorú nám čoskoro otvoria v Stupave, kde bývam. Ich koncept výberu surovín je presne to, s čím sa aj my v projekte Čo jedia zdravé deti stotožňujeme.


Viac sa dozviete na webe www.cojediazdravedeti.sk, v diskusných a receptových skupinách na Facebooku alebo na Instagrame. Teším sa na každú maminu a otecka, ktorí majú chuť zlepšiť stravovanie svojich detičiek