Charakteristika spracovávaných odrôd vína

Sauvignon blanc - Pravdepodobne pochádza z najväčšej francúzskej vinohradníckej oblasti Bordeaux, kde sa pestuje v kraji Sauternes. Podľa najnovších výskumov vznikol samovoľným krížením odrôd Chenin blanc a Tramín červený. V krajine svojho pôvodu produkuje suché aromatické vína, ktoré nachádzajú svoje využitie aj ako dôležitá zložka pre výrobu dezertných vín Sauternes, kde poskytuje nevyhnutnú kyselinku v kupáži s odrodou Semillion. Najkrajšie Sauvignony údajne pochádzajú z údolí na brehu rieky Loiry. Okrem Francúzska sa dnes pestuje už takmer na celom svete, v Európe najmä v Taliansku a Rakúsku, Rumunsku, na Morave a na Slovensku, v poslednej dobe preniká aj do Nemecka. V našich končinách sa hromadnejšie vysádza od začiatku 50. rokov dvadsiateho storočia. Sauvignon je odrodou s veľmi bujným rastom a hustým olistením. Odolnosť voči mrazu je relatívne nízka, preto si v našich končinách vyžaduje pestovanie na najpriaznivejších polohách. List je malý až stredný s hlbokým vykrojením. Strapce sú malé a husté. Bobule obsahujú vysoko aromatické látky s vôňou pripomínajúcou žihľavu, prípadne čierne ríbezle či egreš, ktorá s postupujúcim zrením prechádza až do vône zrelých broskýň.

Rizling vlašský - Pochádza pravdepodobne z francúzskej oblasti Champagne, avšak jeho pôvod nie je presne známy. Nie je príbuzný s "pravým" Rizlingom rýnskym. Dnes patrí medzi najrozšírenejšie odrody v celej vinohradníckej Európe. Na Slovensku jeho výsadba zaberá až 25 % plôch slovenských viníc, s týmto podielom je jednoznačne najrozšírenejšou slovenskou odrodou, aj keď v posledných rokoch je mierne na ústupe. Údajne najlepší "Vlašák" sa rodí na Mikulovsku na Morave, ale znalci slovenského vína tvrdia, že Rizling vlašský z Pezinka alebo z Vrábľov sa s ním môže kedykoľvek porovnávať. Ker má v mladosti bujný rast, neskôr stredný, výhonky sú vzpriamené, má stredne husté olistenie a je dostatočne odolný voči mrazom. Listy má stredne veľké, päťlaločné, ozubené. Strapec je stredne veľký, podlhovastý až valcovitý. Bobule sú guľaté, strednej veľkosti, žltozelené s čiernou bodkou na špičke. Rizling vlašský neskôr raší, zberovú zrelosť dosahuje neskoro, až v 2. dekáde októbra. Cukornatosť sa intenzívnejšie zvyšuje až koncom októbra resp. začiatkom novembra. Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie sa mu najlepšie darí v najteplejších vinohradníckych rajónoch. Na druhej strane Rizling vlašský je najspoľahlivejšia odroda, pretože už z muštu s cukornatosťou 15° NM sa dá pripraviť veľmi kvalitné víno. Pri vyšších úrodách víno stráca na kvalite. Odroda má veľkú ekologickú plasticitu a je náchylná na nedostatok horčíka. Naopak pôda s vysokým obsahom vápnika produkuje víno intenzívnej farebnosti, jemne korenisté, zanechávajúce hlboký dojem.

Rizling rýnsky - Klasická nemecká odroda, ktorá poskytuje jedno z najušľachtilejších vín. Pôvod odrody nie je doposiaľ celkom objasnený, predpokladá sa, že vznikla v okolí horného toku Rýna, samovoľným krížením odrody Heunisch s Tramínom. Z Nemecka, kde v súčasnosti zaberá až 22 % plochy vinohradov, sa rozšírila do celého sveta. Na naše územie prenikla pravdepodobne z Čiech, kam sa dostala v 17. storočí zásluhou mníchov rádu Sv. Benedikta. V súčasnosti na Slovensku táto odroda zaberá približne 1,8 % plochy všetkých viníc, čím sa radí medzi najpopulárnejšie odrody. Darí sa jej u nás takmer všade, najviac však v Hurbanovskom, Strekovskom a Štúrovskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. O Rizlingu rýnskom sa hovorí, je to je víno kráľov a kráľ vín. Má stredne bujný rast, stredne husté olistenie. V našich oblastiach je odrodou s najvyššou odolnosťou voči mrazu. Listy sú stredne veľké, päťlaločné. Strapec je malý, s malými zelenožltými bobuľami, ktoré obsahujú množstvo aromatických látok. Patrí medzi neskoré odrody, v krajine svojho pôvodu sa vysadzuje na južné svahy. Dosahuje výnimočnú kvalitu, ale strapce sa musia oberať až koncom októbra alebo začiatkom novembra, vzhľadom na to, že aromatické látky vznikajú predovšetkým vďaka striedaniu nízkych nočných teplôt a slnečných dní. Rizling rýnsky poskytuje vína vo všetkých akostných stupňoch od kabinetného, cez neskorý zber, výber z hrozna až po bobuľový výber. Posledný z uvedených však len vo výnimočne dobrých rokoch a vďaka cielenej agrotechnike.

Chardonnay - Pochádza z Burgundska vo Francúzsku. Podľa všetkého vznikla samovoľným krížením Rulandského bieleho s odrodou Heunisch. Vo Francúzsku sa najviac pestuje spolu s Rulandským bielym, v oblasti Burgundska a Alsaska, odtiaľto sa táto odroda rozšírila prakticky do celého sveta a dnes predstavuje v celosvetovom meradle najdôležitejšiu odrodu pre výrobu suchých bielych vín. V stredoeurópskom priestore sa pestuje spolu s odrodou Rulandské biele už od nepamäti. Na Slovensku tieto dve odrody spoločne zaberajú až 8 % celkovej plochy vinohradov. Obe dávajú skvelé akostné aj prívlastkové vína. Má bujný rast. Na rozdiel od Rulandského bieleho má listy s výrezom lýrovitého tvaru, ohraničené holou nervatúrou bez listovej čepele. Dozrieva neskôr, na konci septembra až začiatkom októbra a úrodu poskytuje zväčša nižšiu ako Rulandské biele, avšak akosť vína je výrazne vyššia. Chardonnay predstavuje jednu z najlepších kombinácií: vinohradníci ho pre jeho nenáročnosť radi pestujú, vinári z neho radi robia víno, ktoré konzumenti nadovšetko radi konzumujú. Dôsledkom tejto synergie je skutočnosť, že Chardonnay je najpopulárnejším a najlepšie "zarábajúcim" vínom na svete. Na pestovaní tejto odrody, ani na výrobe vína z nej, prakticky niet čo pokaziť. Podľa názoru popredných svetových vinárov sa zo Chardonnay v najhoršom prípade dá vyrobiť pitné víno, v najlepšom prípade víno vynikajúce, ako sú napríklad Montrachet, Corton-Charlemagne z Burgundska, alebo niektoré médiá z oblasti Mikulova na Morave či z Malokrapatskej a Nitrianskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.

Tramín červený - Tramín patrí k najstarším kultúrnym odrodám, podľa všetkého bol pestovaný už v starom Ríme pod názvom Vitis aminea. Vznikol pravdepodobne voľným krížením s lesným viničom a podieľal sa na vzniku ďalších klasických európskych odrôd viniča. Podľa niektorých prameňov sa odroda rozšírila z dnešného Talianska - južného Tirolska, oblasti Alto adigea, z okolia obce Termeno (Tramín) v časoch Marka Aurelia Proba. Je tam dokumentovaný od 15. storočia, aj keď je pravda, že začiatkom 20. storočia tam túto odrodu pestoval jediný vinár. Dnes sa v obci Termeno na počesť vín z Tramínu každoročne usporiadajú festivaly. Odroda však môže pochádzať aj z Maďarska, Rakúska alebo juhovýchodnej Európy. Od 16. storočia bola písomne dokumentovaná aj vo Falcku, dodnes sa tam údajne nachádza produkčný vinohrad vysadený Tramínom pred viac ako 400 rokmi. Pestuje sa v Alsasku (až 18 % plochy vinohradov), v Nemecku, Rakúsku, na území bývalej Juhoslávie, v Maďarsku, Česku a samozrejme na Slovensku. U nás je právom považovaný za Kráľa slovenských odrodových vín, je to vzácna odroda, ktorá neposkytuje nadmerné úrody. Slovenské tramíny získavajú pravidelne skvelé umiestnenia na medzinárodných súťažiach. Je stredného rastu, má husté olistenie a je náročný na intenzívne ošetrenie listovej plochy. Má dobrú odolnosť voči mrazu, avšak úrody zvyknú byť veľmi kolísavé. Listy má malé, trojlaločné, strapcemalé, široko kónické. Bobule sú malé, s šedočervenou silnou šupkou, vysokým obsahom korenistých látok a nižším obsahom kyselín. Sýto zelené listy zabezpečujú intenzívnu asimiláciu a tým aj vysokú cukornatosť bobúľ. V dobrých ročníkoch strapce prezrievajú a vína z nich sú ťažšie alkoholické, ktoré svojim charakterom pripomínajú iné ťažšie vína. Odroda ľahko degeneruje, preto sa musia neustále vyberať len tie najplodnejšie kry. Vďaka pestovateľskej náročnosti patrí u nás medzi menej rozšírené odrody, avšak teší sa veľkej obľube konzumentov. V Českej republike na litoměřicku sa pestuje aj biely variant Tramínu.

Rulandské šedé - Jeho pôvod siaha k rodine odrôd Rulandského vo Francúzsku. Vznikla pupencovou mutáciou Rulandského modrého pravdepodobne v Burgundsku a odtiaľto sa rozšírilo po celom Francúzsku, najmä do oblasti Champagne. Do strednej Európy sa táto odroda dostala v 14. storočí spoločne s Rulandským modrým. Svoj slovenský názov odvodzuje od nemeckého obchodníka Johanna Segera Rulanda, ktorý odrodu rozširoval v Nemecku okolo roku 1711. V súčasnosti je táto odroda rozšírená do celej Európy, pestuje sa dokonca aj na Novom Zélande. Najznámejší slovenský "klevner" dozrieva v Radošine, údajne sa pred vyše päťdesiatimi rokmi podával aj na svadbe britskej kráľovnej Alžbety II. Prívlastkové vína z tejto odrody je v zmysle vyhlášky možné vyrábať len v Radošinskom a Nitrianskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Je stredného rastu a má redšie olistenie. Odolnosť voči mrazu je dobrá, podobne má dobrú odolnosť aj voči suchu. Listy sú stredne veľké, trojlaločné, slabo vykrajované. Strapec je malý, pevný, menšie bobule majú tenkú modrosivú šupku. Rulandské šedé nie je príliš spoľahlivá odroda z hľadiska pravidelnosti úrody. V porovnaní s Rulandským bielym zreje o niečo skôr a zvykne mať menej kyselín najmä v teplejších ročníkoch. Ak má byť víno naozaj kvalitné, malo by hrozno dosiahnuť cukornatosť aspoň 18 °NM. Strapce sa nesmú nechať dlho nakvasovať, v opačnom prípade sa vylúhuje priveľa farbiva a víno získa vysokú ružovkastú farbu. Najlepšie sa mu darí v Alsasku vo Francúzsku, kde sa pestuje na 7 % celkovej plochy vinohradov, ale aj v oblasti Burgenland u našich rakúskych susedov, kde býva často napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea, ktorá umožňuje vyrobiť vína neskorého zberu s výnimočnou kvalitou, podobne je tomu aj v Bádensku, resp. v oblasti Murfatlar na Kryme. Tieto neskoré zbery majú vysoký obsah neskvaseného cukru.

Devín - Devín je prvá uznaná slovenská muštová biela odroda, ktorá bola do Listiny registrovaných odrôd zapísaná v roku 1997. Vznikla v roku 1958 krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom. Pre Devín je charakteristické, že nie je husto olistený, jeho výsadby pôsobia prevzdušnene a hrozno je viac vystavené svetlu a slnku. Strapec je stredne veľký, kónický a hustý. Devín je veľmi plastický, môžeme ho pestovať prakticky všade tam, kde je vhodné prostredie pre vinič. Vzhľadom na vysokú cukornatosť (ktorá je v ňom geneticky zakotvená) a na vysokú odolnosť voči mrazom, je vhodný aj do vyšších polôh. Devín je úrodná a veľmi kvalitná odroda. Zo všetkých u nás pestovaných odrôd dosahuje najvyššiu cukornatosť aromatických muštov, ktoré sú vo väčšine ročníkov vhodné na výrobu vín s prívlastkom.

Semillon - Pochádza pravdepodobne z francúzskeho regiónu Bordeaux. Pôvod odrody nie je známy. Napriek tomu, že je podobná odrode Sauvignon Blanc, testy DNA nikdy nedokázali ich príbuznosť. V roku 1958 bola vysadená až na 35 000 ha. V súčasnej dobe sa vo Francúzsku pestuje na 11 000 ha viníc. Vo Francúzsku je to tretia najžiadanejšia odroda po Sauvignon Blanc a Chardonnay. Odroda je pestovaná hlavne v regióne Bordeaux ako súčasť sladkých vín apelácie Sauternes a Barsac, často v kombinácií práve so Sauvignonom. V roku 2007 bolo vo svete vysadených odhadom 34 000 ha. Semillon sa ďalej vyskytuje v Austrálii, Chille a v Juhoafrickej republike. Semillon je odroda nenáročná na pestovanie, má charakteristické svetlo zelené listy – v Juhoafrickej republike ho volali zelené hrozno. Hrozno tejto odrody sa oberá v druhej polovici septembra. Podobne ako Sauvignon, je bujne rastúci. Odroda dobre znáša suché prostredie, čo počas teplej jesene môže spôsobiť tvorbu cibéb. V známych oblastiach Barsac a Sauternes sa vyrábajú kombináciou Semillon 80 % a Sauvignonu 20% známe botrytické vína. V oblastiach s vysokou nočnou vlhkosťou vzduchu a s vysokou teplotou cez deň sa v priaznivých ročníkoch môže vytvárať na bobuliach ušľachtilá pleseň. Tieto vína sú bohaté, šťavnaté a sladké po odrode Semillonu a svieže po odrode Sauvignonu. V južnej Afrike a v Austrálií sa z tejto odrody vyrábajú hlavne vína suché, ľahké, s nižším obsahom alkoholu.

Cabernet sauvignon - Pochádza z oblasti Bordeaux, kde sa pestuje od 16. storočia. Vznikol podľa všetkého opelením odrody Cabernet Franc bielou odrodou Sauvignon. Spoločne s odrodami Merlot a Cabernet Franc dáva nezameniteľný charakter svätoznámym vínam z oblasti Bordeaux. Dnes patrí k najrozšírenejším modrým odrodám, pestuje sa takmer na celom svete. Darí sa mu aj na Slovensku, údajne najlepšie v Strekovskom a Štúrovskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti a Vrábeľskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti, ale ocenenia z rôznych medzinárodných súťaží svedčia o tom, že nie len tam. Je stredného až bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Listy sú stredne veľké, päťlaločné, hlboko vykrojené. Strapec je stredne veľký s malými guľatými bobuľami modrej farby. Úrodnosť odrody je priemerná. Darí sa jej v najteplejších polohách, kde máva vysoký obsah antokyanových farbív a tanínu. Už v bobuliach sa objavuje typická aróma pripomínajúca čierne ríbezle.

Merlot - Odroda pochádza z oblasti Bordeaux, obmývanej chladnými vodami Atlantického oceánu. V Bordeaux je totiž Merlot najpestovanejšou odrodou a do veľkej miery určuje charakter svetoznámych vín. Pod svojím názvom je hrozno s tenkou svetlejšou šupkou známe od konca 18. storočia. Neskôr sa rozšírilo aj do iných teplých oblastí – pestuje sa najmä v Južnej Afrike a Austrálii, v Chile, v Európe a ešte na Balkáne. Vo svojej vlasti sa nazýva aj Médoc noire (čierny) podľa populárneho vinárskeho regiónu v oblasti Bordeaux. Merlot je veľmi jemné, okrúhle, nie trieslovité hrozno. Ker má stredne silný rast. Rodivosť je stredná až dobrá. Merlot skoro raší a dobre dozrieva. Zberovú zrelosť dosahuje v druhej dekáde októbra. V období odkvitnutia je náchylný na výkyvy počasia, najmä na mrazy. Veľmi citlivý je aj na opadávanie, hnilobu a nízke pH pôdy. Pri pH 4,5 môžu kry hynúť. Na druhej strane sa ale veľmi dobre skladuje.

Alibernet - Vznikol v roku 1950 krížením odrôd Alicante Bouchet a Cabernet Sauvignon na Ukrajine. Názov odrody vznikol zlúčením časti názvov oboch rodičov. Alibernet sa zatiaľ vo veľkom nerozšíril, aj keď vína z neho sú hodnotené veľmi pozitívne. V menšom rozsahu sa pestuje v teplejších teplejších vinohradníckych polohách na Slovensku. V súčasnosti zaberá necelé 1 % celkovej výmery vinohradov. Strapec je veľký, kónický, bobule sú v ňom voľne rozložené. Alibernet má približne rovnako dlhé vegetačné obdobie ako Frankovka. Vzhľadom na nízku schopnosť koncentrácie cukrov, by sa mala odroda vysádzať do dobrých vinohradníckych polôh s južným sklonom. Obsah kyselín v muštoch býva vyšší. Z technologického hľadiska je kladom vysoká tmavočervená farba muštov. Farbivo nie je obsiahnuté iba v šupkách hrozna, ale aj v dužine - je to typická "farbiarka". Mušt má navyše výraznú kabernetovú chuť, ktorá je všeobecne oceňovaná a žiadaná.

Syrah - Syrah pochádza vraj z Perzie, z mesta Shiraz – hlavného mesta provincie Fars v Iráne. Odtiaľ je odvodený aj jeho názov prvé zmienky o ňom pochádzajú z doby asi 600 rokov pred našim letopočtom. Je pravdepodobné, že cez grécke a rímske územia doputoval niekoľko sto rokov pred Kristom do francúzska do vinárskych oblastí v okolí rieky Rhôny, odkiaľ sa postupne rozšíril do celého vinárskeho sveta. Potreba tepla Syrahu nedovolila rozšíriť sa v Európe mimo stredomoria. Vo Francúzsku sa v iných oblastiach vyskytuje skôr ako doplnková odroda. Avšak pred vyše 100 rokmi našla svoj domov za morom. Obrovské úspechy slávi v Austrálii, kde v slávnych horúcich údoliach Barossa a Hunter dostáva ešte viac tepla ako vo Francúzsku. Dlhú tradíciu má aj v Južnej Afrike, rýchlo rastie pestovanie v Chile, Kalifornii a Argentíne. Bobule majú tvar čierneho korenia. Odroda je odolná voči oxidácii a vyhovuje jej granitová zem. Sú z nej vína vhodné na dobré uskladnenie.

Dunaj - Je novošľachtenec modrého hrozna z kríženia (Muškát Bouchet x Oporto) a Svätovavrinecké. Táto odroda je registrovaná v LRO od r. 1997. Jeho nevýznamné rozšírenie nezodpovedá potenciálu, ktorý sa v ňom skrýva. Dunaj sa zatiaľ na Slovensku vo väčšom rozsahu pestuje iba na južnom Slovensku. Vlastnosťami sa podobá na Pinot noir, už ako mladé víno sa však vyznačuje výrazným čokoládovým buketom. Je to po každej stránke vynikajúca odroda, stredne skoro dozrievajúca, s vysokou cukornatosťou (24-26 kg cukru na 100 l muštu) a zníženým obsahom kyselín 7-9 g/l. V suchších pôdach hrozno pri dozrievaní zasychá, preto vyžaduje pôdy dobre zásobené vlahou. Hubovými chorobami netrpí, botrytída sa prakticky nevyskytuje. Dozrieva stredne skoro, máva vysokú cukornatosť, vďaka čomu ho možno využiť na výrobu špičkových vín. Vo vinárstve sa okrem spracovateľskej linky, ktorá pozostáva zo strojov na mletie a odstopkovanie hrozna, pneumatického lisu, vinifikátorov, odkalovačov a vákuového odkalovača, nachádza nerezová pivnica s kapacitou 160 000 litrov a drevená pivnica s kapacitou 17 250 litrov. Vinárstvo vyrába riadeným kvasením tiché odrodové vína biele, ružové a červené.